Psychika a rosacea

Rosacea nie je len kožné ochorenie. U mnohých ľudí výrazne zasahuje do psychiky, sebavnímania a medziľudských vzťahov.

Tento článok je skráteným prepisom epizódy nášho podcastu. Ak radšej počúvate ako čítate, kompletnú epizódu si môžete vypočuť zadarmo na Spotify kde nás nájdete pod názvom  BEAUTY PODCAST iloveme.

Hosťkou tejto epizódy bola psychologička mg. Mária Hutlasová, s ktorou sme sa rozprávali o tom, ako rosacea ovplyvňuje sebavedomie, vzťahy aj každodenné fungovanie. Zaujímavé je, že len zriedka príde človek s tým, že „mám rosaceu a chcem riešiť, ako ma to psychicky ovplyvňuje“. Častejšie prichádzajú s tým, že cítia úzkosť, pokles nálady, nespokojnosť so sebou. Až postupne sa v rozhovore odkryje, že významnú rolu hrá práve ich kožné ochorenie.

Mnohé vety sa opakujú:

• „Nepáčim sa sám sebe.“
• „Nemám sa rád.“
• „Hanbím sa za to, ako vyzerám.“
• „Ľudia to vidia a hodnotia.“

A práve tu sa začína prepájanie kože a psychiky.

UVEDOMUJÚ SI ĽUDIA SÚVISLOSŤ MEDZI ROSACEOU A PSYCHIKOU?

Nie vždy. Niektorí presne vedia pomenovať, že ich trápi vzhľad a že to ovplyvňuje ich sebavedomie. Iní prídu s neurčitými ťažkosťami – „mám úzkosť, ale neviem prečo“ – a až počas terapie sa ukáže, že rosacea je jedným z faktorov.

Podobne ako pri iných chronických ochoreniach, aj tu ľudia často vnímajú fyzickú diagnózu a psychické ťažkosti ako dve oddelené veci. Až odborný rozhovor pomôže tieto dve roviny prepojiť.

HANBA VS VINA: KĽÚČOVÝ ROZDIEL

Pri rosacei sa veľmi často objavuje emócia hanby. Je dôležité rozlíšiť hanbu od viny:

• Vina hovorí: „Urobil som niečo zle.“
• Hanba hovorí: „Ja som zlý. Nie som dosť dobrý.“

Rosacea je viditeľná na tvári – v centre našej identity. Začervenanie, pupienky či opuchy sú okamžite čitateľné okoliu. Človek môže mať pocit, že je „odhalený“ a hodnotený.

A nikto nechce cítiť hanbu.

OBRANNÉ MECHANIZMY

Ako sa psychika bráni? Keď je hanba príliš silná, nastupujú obranné mechanizmy. Niektorí ľudia:

• reagujú podráždene,
• útočia slovne na okolie,
• obviňujú odborníkov, že „nepomáhajú“.

Iní problém bagatelizujú:

• „Veď o nič nejde.“
• „Je to len trochu červená tvár.“

Ďalší môžu hyperkompenzovať:

• snažia sa byť perfektní v práci,
• prehnane kontrolujú iné oblasti života.

Pre odborníkov aj blízkych je dôležité pochopiť, že často nejde o „nepríjemnú povahu“, ale o človeka, ktorý je frustrovaný, bezmocný a zahanbený.

AKO ROSACEA OVPLYVŇUJE KAŽDODENNÝ ŽIVOT

Ľudia s rosaceou chcú to isté čo všetci:

• byť prijatí,
• cítiť sa atraktívne,
• byť rešpektovaní.

No do bežných situácií vstupujú s vnútorným nastavením: „So mnou niečo nie je v poriadku.“ Citlivo vnímajú poznámky typu:

• „Ty si dnes červený ako paradajka.“
• „Vypil si si?“
• „Si celý rozpálený.“

Aj keď sú mienené ako žart, môžu zasiahnuť veľmi hlboko. Objavujú sa obavy:

• ako budem vyzerať na fotke,
• či si niekto nevšimne detaily na mojej tvári,
• či make-up kryje dostatočne,
• čo sa stane, keď sa niekto priblíži príliš blízko.

V partnerských vzťahoch môže rosacea ovplyvniť intimitu. Pri fyzickej námahe – šport či sexuálna aktivita – sa začervenanie zhoršuje, čo môže vyvolávať ďalšiu neistotu.

Postupne sa môže objaviť:

• sociálne vyhýbanie sa,
• izolácia,
• nadmerné sebapozorovanie,
• neschopnosť uvoľniť sa v spoločnosti.

Človek začne žiť „očami druhých“.

KEDY JE ČAS VYHĽADAŤ ODBORNÚ POMOC?

Pomoc je vhodná kedykoľvek, keď má človek pocit, že situáciu nezvláda. Varovné signály môžu byť:

• vyhýbanie sa práci či spoločnosti,
• nadmerná kontrola v zrkadle,
• úzkosť pri každom zhoršení pleti,
• strata záujmov,
• podráždenosť alebo plačlivosť,
• myšlienky typu „nikdy si nikoho nenájdem“, „nie som dosť dobrý“.

V niektorých prípadoch sa môže rozvinúť:

• úzkostná porucha,
• sociálna fóbia,
• depresia,
• telesná dysmorfická porucha,
• tzv. skin picking disorder (nutkavé vytláčanie a škrabanie kože).

Práve chronické vytláčanie a dráždenie pleti môže zhoršiť stav kože a vytvoriť začarovaný kruh.

AKO PRACOVAŤ NA LEPŠEJ PSYCHICKEJ POHODE?

Prvým krokom je uvedomenie: Rosacea nie je zlyhanie. Je to ochorenie. Môže pomôcť:

• vzdelávať sa o ochorení,
• spoznať svoje spúšťače,
• mať nastavenú stabilnú rutinu starostlivosti,
• poradiť sa s dermatológom či kozmetológom.

Pocit kontroly – „robím maximum, čo môžem“ – má veľký význam.

Z psychologického hľadiska je dôležité:

• dovoliť si cítiť aj nepríjemné emócie,
• nepopierať hanbu či frustráciu,
• pracovať so sebaprijatím.

Nie vždy je cieľom „opraviť sa“. Niekedy je cieľom prijať sa.

AKÉ TYPY TERAPIE MÔŽU POMÔCŤ?

Vo všeobecnosti existujú dva základné prístupy:

1. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Zameriava sa na symptómy:

• práca s úzkosťou,
• dychové techniky,
• relaxácia,
• preformulovanie negatívnych myšlienok.

Je praktická a často rýchlejšia.

2. Psychodynamická terapia. Ide viac do hĺbky:

• skúma pôvod pocitu nedostatočnosti,
• prepája minulé skúsenosti so súčasnosťou,
• pracuje so sebahodnotou a identitou.

Niektorým ľuďom stačia konkrétne techniky. Iní potrebujú pochopiť korene problému.

DÔLEŽITÝ ODKAZ NA ZÁVER

Nie každý človek s rosaceou bude mať psychické ťažkosti. Záleží na osobnosti, životnej histórii aj podpore okolia. No ak rosacea začne ovplyvňovať:

• vaše sebavedomie,
• vzťahy,
• pracovné fungovanie,
• schopnosť tešiť sa zo života,

nie je slabosť požiadať o pomoc.

Starostlivosť o rosaceu nie je len o krémoch a sérach. Je aj o vzťahu k sebe samému.

Tento článok je skráteným prepisom epizódy nášho podcastu. Ak radšej počúvate ako čítate, kompletnú epizódu si môžete vypočuť zadarmo na Spotify kde nás nájdete pod názvom  BEAUTY PODCAST iloveme.