Stres a rosacea

Rosacea nie je len dermatologická diagnóza. Je to ochorenie, ktoré sa odohráva na tvári – a teda na mieste, ktoré je najviac viditeľné. Práve preto môže mať výrazný dopad na sebavedomie, sociálne fungovanie aj psychické prežívanie.

Tento článok je skráteným prepisom epizódy nášho podcastu. Ak radšej počúvate ako čítate, kompletnú epizódu si môžete vypočuť zadarmo na Spotify kde nás nájdete pod názvom  BEAUTY PODCAST iloveme.

Keď psychika prehovorí cez pokožku: rosacea, stres a duševné zdravie

O prepojení psychiky a rosacey sme sa rozprávali s psychiatričkou MUDr. Andreou Gurovou, PhD., ktorá sa venuje vzťahu medzi duševným a telesným zdravím. Téma je jasná: môže stres zhoršovať rosaceu? A čo sa deje v tele, keď sa dostaneme do začarovaného kruhu stres – začervenanie – ešte väčší stres?

MÔŽE STRES PRIAMO ZHORŠIŤ ROSACEU?

Krátka odpoveď: áno. Dnes už vieme, že telo a psychika nie sú oddelené svety. Chronický stres aktivuje tzv. stresovú os (hypotalamus – hypofýza – nadobličky) a zvyšuje hladiny hormónov ako:

• kortizol
• adrenalín
• noradrenalín

Tieto látky ovplyvňujú zápalové procesy v tele. Pri rosacei navyše dochádza k rozširovaniu ciev v oblasti tváre. Ak je tento stav dlhodobý, môže viesť k mikropoškodeniam cievnej steny a k typickým „flare-upom“ – náhlym vzplanutiam začervenania.

Rosacea tak môže byť citlivým indikátorom toho, čo prežívame vnútri.

ZAČAROVANÝ KRUH - keď začervenanie vyvolá ešte väčší stres

Rosacea má jednu špecifickú záťaž – je viditeľná. Na rozdiel od ekzému na tele sa nedá „zakryť“. Ľudia sa pozerajú, pýtajú sa, komentujú. A otázka typu „Čo sa ti stalo?“ môže vyvolať ďalší stres – a tým aj ďalšie začervenanie.

Vzniká bludný kruh:

1. Stres zhorší pleť.
2. Viditeľné zhoršenie zvýši úzkosť.
3. Úzkosť opäť zhorší príznaky.

Práve tento mechanizmus často vedie k sociálnej úzkosti, vyhýbaniu sa spoločnosti a zníženiu kvality života.

SÚVISÍ ROSACEA S DEPRESIOU A ÚZKOSŤOU?

Štatistiky hovoria jasne: až tretina pacientov s chronickým kožným ochorením trpí zároveň aj formou emočnej poruchy – najčastejšie depresiou alebo úzkosťou. Zaujímavé je, že závažnosť rosacey nemusí vždy korelovať so závažnosťou depresie. Rozhodujúce je subjektívne prežívanie pacienta.

Biologické prepojenie existuje aj na úrovni vývoja – koža aj nervový systém vznikajú z rovnakej zárodočnej vrstvy (ektodermu). Moderný odbor, ktorý sa týmto prepojením zaoberá, sa nazýva psychodermatológia. Ide o holistický prístup, ktorý prepája psychiku, imunitný systém a kožu.

Na Slovensku zatiaľ samostatné psychodermatologické kliniky nefungujú, no ideálne je vyhľadať odborníka, ktorý vníma pacienta komplexne.

ČO JE SEROTONÍN?

Často sa spomína serotonín ako „hormón šťastia“. V praxi sa však jeho hladiny rutinne nemerajú – ani v psychiatrii.

Dôležité je klinické vyšetrenie, rozhovor a hodnotenie príznakov. Samotné laboratórne hodnoty by neboli smerodajné, pretože väčšina serotonínu sa nachádza v tráviacom trakte. Liečba sa preto nastavuje podľa toho, či dominuje depresia, úzkosť alebo ich kombinácia – a vždy s ohľadom na celkový zdravotný stav pacienta.

LIEČBA: PSYCHOTERAPIA ALEBO LIEKY?

Základom je vždy individuálne posúdenie.

Psychoterapia. Pri miernejších ťažkostiach môže byť prvou voľbou. Pomáha spracovať stres, pracovať s úzkosťou a zmeniť vzorce reagovania.

Antidepresíva. Ak pacient spĺňa diagnostické kritériá depresie alebo úzkostnej poruchy, môže byť indikovaná farmakologická liečba.

Najčastejšie sa používajú lieky zo skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu). Zaujímavosťou je, že tieto lieky môžu mať aj protizápalový efekt – a tým potenciálne nepriamo ovplyvniť aj rosaceu.

Je však dôležité vedieť:

• účinok sa dostavuje po niekoľkých týždňoch,
• na začiatku sa môžu objaviť prechodné nežiaduce účinky (napr. tráviace ťažkosti, bolesť hlavy),
• liečba sa nikdy nevysádza náhle, ale postupne a po dohode s lekárom.

STIGMATIZÁCIA

... keď je červená tvár mylne interpretovaná. Rosacea môže byť nespravodlivo spájaná s nadmerným užívaním alkoholu. Najmä u mužov s výrazným začervenaním nosa dochádza k mylným domnienkam.

Takéto predsudky môžu prehlbovať psychickú záťaž a oddialiť vyhľadanie pomoci. O to dôležitejšie je hovoriť o tom otvorene.

ČO ROBIŤ POKIAĽ ČAKÁTE NA VYŠETRENIE?

Čakacie doby na psychiatrické vyšetrenie môžu byť dlhé. Medzitým môže pomôcť:

• rozhovor s blízkymi,
• pravidelný režim a spánok,
• relaxačné techniky (dychové cvičenia, mindfulness),
• vyhľadanie psychoterapeuta.

Ak sa objavia myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu, ide o akútny stav a je potrebné vyhľadať okamžitú pomoc.

Tri základné odporúčania pre pacientov s rosaceou:

1. Buďte k sebe láskaví. Sebakritika zhoršuje stres.
2. Hovorte o tom. Ticho doma často prehlbuje izoláciu.
3. Nebojte sa odborníka. Konzultácia neznamená automaticky lieky – znamená pohľad zvonka a odborné posúdenie.

Rosacea je chronické zápalové ochorenie, ktoré sa nedá „vyliečiť“, ale dá sa stabilizovať. Ak však zanedbáme psychickú rovinu, liečba nemusí byť kompletná. Koža reaguje na to, čo prežívame. A starostlivosť o ňu nie je len o krémoch a laseroch – ale aj o duševnej hygiene, podpore a odvahe požiadať o pomoc.

Pretože zdravie zvnútra a zvonka je vždy prepojené.

Tento článok je prepisom epizódy nášho podcastu. Ak radšej počúvate ako čítate, kompletnú epizódu si môžete vypočuť zadarmo na Spotify kde nás nájdete pod názvom  BEAUTY PODCAST iloveme.